Malá skúška kvality novej nahrávky. Zoberte si rozčítanú dobrú knihu, ktorá vás naozaj baví, a pustite si k tomu hudbu. Ak sa nedokážete sústrediť na čítanie až do takej miery, že napokon zavriete knihu a počúvate všetky tie nuansy a aranžérske nápady, album je naozaj veľmi fajn a zaslúži si pozornosť, ktorú mu venujete.

Presne toto sa mi stalo s novinkou od pánov z THE AFGHAN WHIGS. Na štúdiovku „Do To The Beast“ sa čakalo 16 rokov, čo je v dnešnej dobe naozaj nezvyčajne dlhý čas. Je sympatické, že svoj veľký návrat poňali hneď v úvode vo veľkom štýle - kvalitnou, na kosť ohlodanou rock´n´rollovou vypaľovačkou „Parked Outside“.

Zvyšok albumu už samozrejme znie výrazne sofistikovanejšie, ale energia z prvého songu sa do neho veľmi sympaticky rozlieva.

Novinka THE AFGHAN WHIGS vychádza opäť u kultového vydavateľstva Sub Pop zo Seattlu. Práve u nich sa to všetko začalo aj na konci osemdesiatych rokov. Na rovnakej značke štartovali THE AFGHAN WHIGS v jednom šíku s legendami scény ako MUDHONEY alebo DISONAUR JR., až štvrtý album „Gentlemen“, starý neuveriteľných 21 rokov, bol ich debutom u „major labelu“.

THE AFGHAN WHIGS na svojom novom albume s veľkým prehľadom, priam rozšafne predvádzajú všetko to, na čo boli ich fanúšikovia zvyknutí z deväťdesiatych rokov. Zdanlivo jednoduchý rock´n´roll ako základ všetkého, veľmi kompaktná rytmika, silné melodické nápady, zasnená melancholická atmosféra a aranžérske vychytávky – veľké veci sa dejú, keď prichádzajú na rad sláčiky, saxofón, alebo keď kapela štrngá kastanetmi a hrá na bendžo – ako napríklad v druhej časti výborného kúsku „Can Rova“.

Na kapelu, ktorá ovplyvnila aj také mená ako INTERPOL, THE NATIONAL, MY CHEMICAL ROMANCE či JIMMY EAT WORLD sa rozhodne oplatilo čakať celých šestnásť rokov. Po zvláštnom rozpade-rozchode či čo to vlastne bolo v roku 2001 bolo určite veľmi silným momentom vydanie albumu so skladbami THE AFGHAN WHIGS, ktoré ako poctu nahrali viacerí zaujímaví interpreti na čele so spriazneným umelcom Markom Laneganom v lete roku 2009.

Aj na novom albume dnes už 48-ročný spevák, gitarista a líder kapely Greg Dulli prináša veľmi osobné témy. Analyzuje svoje vnútro a myšlienky, rieši vzťahové záležitosti v typicky temnom, zadumanom a zároveň v dôležitých momentoch silno radostnom, víťazno-optimistickom duchu.

THE AFGHAN WHIGS sú so svojím zvukom a prístupom z deväťdesiatych rokov opäť naskutku aktuálni. Deväťdesiate roky sú dnes nová stará škola – old school z čias NIRVANY či MY BLOODY VALENTINE dnes vyznávajú mladí hipsteri a nevedia sa nabažiť ich odkazu – skúste sa započúvať napríklad do výbornej novinky „Guilty Of Everything“ od mladíkov s nič nehovoriacim názvom NOTHING. Je tam úplne všetko.

THE AFGHAN WHIGS tomu dávajú ešte pridanú hodnotu naozaj zažitých čias, z ktorých vyšli ako víťazi. Ich hudba má neuveriteľné čaro aj v súčasnosti a to je fakt, ktorý rozhodne nie je pri zaslúžených formáciách samozrejmosťou.